Nácvičná RPG téma

V prípade záujmu, stačí napísať

*Tichučko kráčala ulicou, smerujúc domov. Dnes to trochu prehnala u kamarátky, takže musela ísť po tme a to nemala vôbec rada. Mala chuť sa rozbehnúť , no všetci ju vždy učili, že práve tým priláka aj tých najvzdialenejších uchylov a zákerákov, preto namiesto behu zvolila len veľmi rýchlu chôdzu. Avšak nevšimla si nenápadnú jamu na chodníku a podarilo sa jej trafiť sa presne do nej.* Au... samozrejme, toto sa môže podariť len mne.. *šomrala si potichu. Podarilo sa jej stupiť tak hlúpo, že si zrejme vyvrtla členok, takže teraz bola nie len vonku neskoro v noci, ale aj s bolavou nohou.*

*Dom ako každý iný v tejto radovej výstavbe určenej prevažne pre ľudí bez peňazí. Jediná izba veľkosťou 3x3 metre so zašlými starými tapetami a vzduchom suchým ako púštny piesok. Každý kto by sem zavítal by sa zhrozil nad tým keby uvidel že tu dakto prebýva. To sa ale posledné dva mesiace nestalo ani raz a značnú zásluhu na tom má práve chlapík ktorý nehybne leží na moľami prežratom matraci s nohami vyloženými v okne. Kolík tomu kto toto vymyslel. Už sú to dva mesiace a stále žiadna správa. Ja som tu ten, kto každý deň riskuje a pritom mi pripadá, že ostatný sa ma len chceli zbaviť tým že ma sem poslali. Centrom jeho pozornosti sa na malú chvíľu stal komár ktorý si sadol na jeho lýtko a vzápätí znechutene odletel na okenný rám odkiaľ naňho znechutene pozeral. Ešte pár dní a zbláznim sa tu. Z jeho myšlienok ho ale dačo vyrušilo. Ani moc dobrý pozorovateľ by si ničoho nevšimol, on však mal až príliš dobrý sluch schopný zachytiť i šepot odohrávajúci sa na ulici. Usmial sa, opatrne vstal a oprášil si tmavohnedý kabát ktorý zo seba už hodnú chvíľu nezložil. Čo by som to bol za človeka keby som dáme nepomohol. Dvere sa pomaly zatvorili a komár stále sediaci na okne by mohol počuť už len pomalé, čoraz menej počuteľné kroky. Hneď nato ešte znechutenejšie odletel do noci.*

//odpoveď dostaneš večer, idem hrať konečne WoW-ko //

(( Ja viem, že to bude znieť FEST čudne, ale akosi mi pripadá Cage omnoho sympatickejší v podaní Aluho ))

// skúška sa odložila a niet čo robiť... nudaaaa//

((Tiež mám velice podobný pocit :/ ))

//poďme ohovárať (kým prídu ostatný tak to zmažeš) //

(( Nerada ohováram A aj tak o 10 minút končím, tudžito som v škole -.- ))

//teraz neviem či ti závidieť alebo radšej nie //

(( Nemáš čo booože dnes strašné muká ))

//myslím, že horšie ako Taja to mať nemôžeš //

(( Odpovedaním to má horšie... A dnes sa budem musieť naučiť skoro celý polrok z chémie ))

//chémia a nemčina = 2 predmety ktoré som nenávidel. držím palce //

(( Ďakujem Ale ja ju mám vcelku rada... len to sú látky, na ktoré som nebola, čiže to budem mať "laicky" podané... Aneb čo mi dôjde, to budem vedieť ))

//mna si dnes nevsimajte.. inspirovala ma spoluziacka, ktorej slepici kvocient presahuje hranice unosnosti.. No co, aj ja sa obcas potrebujem zahrat na este vypatlanejsiu zensku ako som *angel face*//

*Pokúsila sa vstať, no noha ju zradila. Zrejme to bolo omnoho horšie zranenie ako sa pôvodne zdalo. Čo však bolo úplne najhoršie bol fakt, že na jednej nohe predsa nedokáže chodiť! A už vôbec nie v lodičkách ktoré zvyšovali jej výšku (a niekedy aj IQ) minimálne o dvanásť centimetrov, na čo bola patrične hrdá. Ale nie teraz.
S mučeníckym povzdychom si dala dole svoje milované topánky, za ktoré minula nehoráznu sumu sencií a jednu napchala do miniatúrnej kabelôčky žiarivej farby. Určite by tam skončila aj druhá, keby v nej mala ešte čo len o trošičku viac miesta. Po zemi sa došuchtala až k najbližšej stene a oprela sa o ňu, aby mohla vstať. Ale ako sa otáčala, aby bola chrbtom k múru, všimla si, že sa k nej niečo blíži. Alebo možno to bol niekto, no to v tejto chvíli pre ňu nebolo ani trochu podstatné.* Ostaň stáť tam, kde si! *ozvala sa histericky a topánku, ktorá jej ostal v ruke, hodila jeho smerom. Ale nato, aby trafila aspoň okruh desiatich metrov od dotyčného by musela na základnej chodievať častejšie na telesnú a nie ku kozmetičke. Avšak neodradilo ju to a z kabelky vytiahla aj druhú z topánok, pripravená určiť jej rovnaký osud.* Mám tuuu... sprej proti démonom! *dodala rozhodnuto, no určite by to znelo presvedčivejšie, keby sa jej netriasol hlas.*

*Ulicou sa ozval hysterický krik a ozvena krokov ktoré isto patrili človeku ktorý práve našiel svoj životný cieľ v šprinte na krátke vzdialenosti.
V tej chvíli musel Alucard vynaložiť všetku svoju silu aby sa z plného hrdla nerozosmial. Nie často sa vidí ako bezdomovec prchá pred letiacou topánkou. Potom ako si vychutnal tento okamih, ticho podišiel za objekt svojej túžby.* Myslím si, že na tento večer ten bezdomovec tak skoro nezabudne. *Povedal so smiechom. A myslím si, že ty taktiež nie.*